Září 2010

Depky...Velmi zlá vec...

6. září 2010 v 22:12 | CajushHP |  Keci keci:D
Mám akési depky a mám pocit, že by som potrebovala psychiatra... Naozaj. V jednej chvíli sa cítim skvele a v druhej chvíli mám chuť plakať, mám pocit že môj život nestojí za to... Ale mám ho natoľko rada, že by som si v živote nič neurobila, to zase takto nie...
Napríklad dnes... Bola som šťastná, celý deň bol skvelý, ale potom. V škole. Poviem niekomu niečo, jednej osobe a už to musia vedieť všetci. A tak nejako ma to strašne nahnevalo. Viete, ak niekoho chcete a naozaj sa vám páči a nie je to len fyzická krása, tak prečo by ste ho nechceli a neobraňovali? Lenže moja ,, kamaratka ,, si to zjavne nemyslí. Ono začalo to tak, že som bola celý deň šťastná, celá HAPPY s toho že sme boli spolu na diskotéke, tancovali spolu, zobral ma domov, bol úžasný... A na druhý deň, teda v sobotu sme spolu boli na biliarde a v nedelu mi volal. Lenže prišiel pondelok a všetko sa proste dokašlalo. Celá šťastná som došla do školy a ona ma začala zdrbávať, s prepáčením nech to tak poviem. Najprv začala len s jemnými poznámkami ktoré som brala ako srandu. Ale potom mi to už ako sranda neprišlo, proste neustále zapárala a potom že a aké má auto a feliciu? A to je vôbec auto a takéto veci... Mne nikdy neišlo o peniaze, ani o auto a podobné veci. Mne ide o povahu a on je skvelý... Tak som aj ja začala zapárať. Niesom rasista, ale strašne ma to dožralo, čo sa ona stará do neho aký je nech ho nehodnotí keď ho nepozná. Tak som jej začala aj ja ale nie tak hnusne len som proste na to s tým autom povedala že: a ten tvoj arab chodí autobusom...čo sa jej už nepáčilo a začala zase na lukasa a proste uz ma to nebavilo tak som jej povedala nech ma nerieši že nech je aký je mne sa páči...
No ale o tom som nechcela písať... Mám taký pocit, že sa potrebujem vyplakať ale neviem prečo... Ano, trápi ma aj ten dotyčný pán... Lebo je, divný...V piatok, sobotu všetko úžasné cítila som sa ako v siedmom nebi a nedela, pondelok... Mám taký pocit že sa to všetko pokazilo, všetko a neviem prečo... Nenapísal mi na fb, pritom tam bol vôbec sa neozval a pritom viem, že z roboty došiel už o piatej a mohol sa ozvať veď vedel, že som v Senci..:(
A ešte k tomu aj tie depresívne pesničky počúvam, nedá sa iné, nebaví ma počúvať iné... Neviem prestať rozmýšľať nad ním a neviem, či to všetko s ním má vôbec zmysel keď ja som zalúbená a on ma len namotáva... Lebo tak to vyzerá...
Prepáčte, ale potrebovala som sa vyrozprávať, mám depky a nedokážem to zo seba inak dostať, jedine takto, pomocou blogu...