na Blog.cz

Tak ahojte...Mám tu pre vás jednorázovku..Nie je dlhá a čerpala som len zo skutočnosti. Taký menší víkec ktorý mi pomohol pri čakaní na facebooku
a dočkala som sa, naozaj som sa dočkala a on došiel...:) a písali sme si aj dnes..Síce len chvílu, lebo potom mu vypadol net, ale za ten pocit to naozaj stálo...:) Naozaj...

A čo sa týka tejto jednorázovky?? Ano, aj to s tým mobilom je pravda aj s tým padnutým ujom..:) K Domine do Biskupíc sme došli o pol siestej ráno a vstávali sme o cca 12tej?? Tak nejako..no nejako tak a komu sa chce tak si prečítajte..je to aj trolinku vtipné....:)

Postavy sú reálne..

Bola som doma a dosť sa nudila. Čo dnes budem robiť? Včera som bola na diskotéke, a bolo dobre. Ale. Chce sa mi ísť aj dnes? A s kým? Jesika nemôže, tá je len do tej jedenástej-najneskôr do dvanástej a to sa ešte ani tancovať nedá. Je však 5 hodín a ja sa neuveriteľne nudím. Vyspatá som a išla by som niekde von, aj keď len na kofolu si sadnúť.

Zazvonil mi telefón a zdvihla som to. ,, Prosím? ´´ ozvala som sa do telefónu kedže mi volalo sukromné číslo.

,, Ahoj Kajuš. Tu je Many. Mám voľný byt, nedojdeš ku mne? ´´ spýtala sa ma.

,, A kto ešte ide? ´´ odpovedala som jej naspäť.

,, Neviem. Skúsim cinknúť Ive a Mravcovi. ´´ odpovedala mi. A prečo by som nešla?

,, a chceme ísť niekam večer? ´´ spýtala som sa jej.

,, Hej. Asi do mesta, ešte sa uvidí jak nám budú chodiť nočáky ´´ odpovedala mi. Predsa, z Biskupíc je to trochu ďalej do mesta, ale zas, nie je to až tak ďaleko.

,, Tak čo moja? ´´ spýtala sa ma.

,, Tak dôjdem teda. O pol siedmej mi ide bus. Vystúpim na cintoríne Ružinov. Tam ma počkaj ´´ odpovedala som jej, to nie je až tak ďaleko od jej domu.

,, Dobre. Teším sa moja ´´

,, Aj ja. Ahooj ´´ usmievala som sa a o zábavu bolo na dnes postarané. A to som ešte nevedela o jakú zábavu.

Zavolala som mame že budem spať u Dominiky. Tá s tým nemala žiaden problém. Tak som nabalila kabelku, ešte jednu menšiu som hodila do tej väčšej, ak by sme šli večer von. Mala som všetko nabalené, teraz bol na rade účes. Po výdatnej, ale rýchlej sprche, hodina a pol je predsa len malý čas a 20 minút to trvá odo mňa na zastávku, som si vybrala oblečenie zo skrine. Čierne legíny, biele dlhšie tričko na to s flitrami ktoré sa lesknú. Takto môžem ísť aj na diskotéku. Ale aké boty? Nakoniec som sa rozhodla pre čierne šlapky s kvetinkami a kamienkami. Ešte sveter a som hotová. Zobrala som si len rukáviky na ruky. Trošku púdru na tvár, špirála a linka na oči. Tak. Bola som v pohode. Ale čo urobiť s neposlušnými vlasmi? Na žehlenie nebol čas tak som len upravila ofinu a nechala som ich tak ako sa sami spravili - vlnkovité. Bola som hotová, zobrala kabelku a utekala na autobus. Áno, týchto pár vecí mi trvalo hodinu. Kým som si totiž všetko vybrala a všetko spravila tak, aby som akosi vyzerala, bol to dlhý čas. Posledný pohľad na seba v zrkadle. Áno, vyzerám dobre. A teraz, smer Domča...

V autobuse bolo teplo. Pozerala som sa na cestu okolo neuveriteľných 15 minút, kým ma zozadu očumoval smradľavý chlap z jednej nemenovanej dediny. Predo mnou žena z tej istej nemenovanej dediny telefonovala s niekým jazykom pre mňa neznámym a hulákala na celý autobus, takže som bola rada, že som vystúpila. Tam ma už čakala Domča. Od cintorínu sme sa odviezli 202. Nechcelo sa nám ísť pešo. Veď predsa, je to diaľka- až tri zastávky. Došli sme k Domči.

,, Domii. Čo budeme robiť láska? ´´ spýtala som sa jej. Tie oslovenia láska, miláčik a podobne, to je bežné.

,, Neviem. Zavolám Ive ´´ povedala mi a tak sa aj stalo. Volali sme Ive, a že dojde.

,, Domi, mám nápad. Nech Iva ostane v meste a ideme na diskotéku niekam ´´ povedala som jej a Domča celá šťastím bez seba odpovedala ,, práve som to chcela navrhnúť ´´. Tak volala Ive, lenže tá nechcela. A nám sa zase nechcelo ostať v Biskupiciach na byte.

Čo budeme teda robiť? Po prepnutí všetkých programoch. Zostalo to na Hanne Montane Domča znudene vypla televízor.

,, Poďme do Senca ´´ povedala mi zrazu pri našej debate alias chalani, škola a podobné veci.

,, Do Metaxe? ´´ pozerala som sa na ňu.

,, No jasné ´´ usmievala sa a ja som sa tiež. Senec milujem a je tam fakt skvelo. Však včera sme boli. Ale to nevadí.

,, Tak sa obliekaj ty trupka. Je pol deviatej a mohli by sme stihnúť ten bus čo chodí o 21:10. ´´ pozrela som sa na ňu v nádeji veď to nejako stihneme keď si zlatinko pohneš. A tak sa Domča rýchlo obliekla do legín a krémového dlhšieho trička. Namalovala sa, hodila do kabelky veci a hor sa utekať na autobus utekať. A to doslovne. Akoby nám šťastie prialo. Hneď ako sme došli na zastávku nám išla 202 na Nivy. Nastúpili sme na ňu a sedeli a rozprávali sa. Hovorili sme o piatkovej noci. Ako sme nenormálne zmokli a podobné veci. Na Nivách sme vystúpili 21:08 podľa môjho mobilu a už sme si mysleli, že bus odišiel. Ale my dve sme predsa len utekali cez celé Nivy ako šialené a nakoniec sme ho stihli. Už mal zatvorené dvere ale dobehli sme a celé udychčané sme si vypítali lístok na Senec- námestie. Sedeli sme v autobuse, ktorý ako sme po chvíli zistili, vôbec nie je zrýchlený a ide cez celé Bernolákovo.

Ale nevadí. My s Dominikou sme sa celkom dobre bavili na viacerých veciach, na viacerých ľudoch a tak všeobecne na všetkom ako vždy sme kecali.

Alors on dance. Pappaparaprapapa....

,, Ty Domi, to niekto je tu totálne hluchý že nepočuje svoj telefón? ´´ spýtala som sa jej úplne vážne.

,, Ty ale fakt. Ale to bude ten debo za nami ´´ nenápadne som sa otočila na chalana ktorý počúval na plné gule nejakú rockovú hudbu.

,, Nee. Šak to ide odtiaľ ´´ a ukázala som dopredu. Obe sme načúvali stále hlasnejšiemu zvoneniu ALORS ON DANCE a skoro celý autobus sa otáčal. Ano, za nami.

,, Ty brzda šak to je v tvojej kabelke ´´ odpovedala mi a ja som vybrala zvoniaci mobil so smiechom.

,, Anoo Jesiiiiikaa? ´´ zdvihla som to.

,, Láska kde si? ´´ spýtala sa ma, v pozadí bolo počuť hudbu.

,, V autobuse, smer Senec s Many. Ty si kde? ´´ spýtala som sa jej.

,, Pod Javorom. Tu tancujem, ja som tu s tetou a Pupi je tu ´´ hovorila ,, dojdete? ´´

,, jasné, teraz sme pred Sencom, takže rátam trištvrte hodinu a sme tam, OK? ´´

,, Tak si pohnite, čawko tu čakáme na Vás ´´ odpovedala mi, pozdravila som jej. Dominika sa zatiaľ celú dobu môjho telefónu kŕčovala.

,, Toto čo bolo. Veď ty si to totálne zabila že kde zvoní mobil a to tebe ´´ rehotala sa a popri tom mi rozprávala. Aj ja som sa smiala. Však taký blázen len ja že zvoní mi mobil a nereagujem.

,, čo chcela Jesa? ´´ spýtala sa ma, ked sme sa obe ukludnili.

,, že je Pod javorom ´´ povedala som jej.

,, To bude noc ´´ zasmiala sa zase.

Tak to teda bude. Pomyslela som si. Len nech nezačne pršať. Blískať sa síce neblíska a dúfam že ani nebude. A tak, dnes mám aj sveter. Kdyby náhodou. Sveter som si však napchala do tej svojej miniatúrnej kabelky. Ako sa mi to podarilo? Ani sama neviem. Ale v takýchto veciach som expert.

,, Konečne Senec ´´ povedala som po neustálom sledovaní čiernej krajiny zatiaľ čo sa Domi prehrábavala v mojom mobile.

,, Už sme tu? ´´ DOmi doslova vyskočila zo sedačky.

,, Ukludni sa. Vystupujeme až na námestí ´´ zasmiala som sa a Domča sa akože skormútene zatvárila.

,, Jaj Domi. ´´

,, Jaj Kajka ´´ a zase sme sa smiali. My dve keď sme spolu, dosť bežné. No ale čo už. Boli sme v Senci a konečne autobus zastavoval. A v tej chvíli ako sa Domča postavila, ten ujo za nami čo spal spadol na zem. Nezdržali sme sa a vybuchli sme. A chudák ujo celý červený ako paprika. Však čo bude. On išiel až do čataja či kam tento autobus ide ďalej. Tak sme si po ceste na jazerá skracovali čas historkami a rozprávali sa, asi dva krát sa mi vyzula šlapka... No ale smiech.

Došli sme na jazerá, pod Javor. Jesika už v plnom prúde tancovala aj Kikuša sedela a popíjala kofolu.

,, Carmeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeen, Domčááááááááááááááááááááááááá ´´ zakričala na plnú hubu. Však naša Jesika a utekala nás objať. Aj my sme ju objali. Ani odložiť veci sme si nemohli a už nás ťahala na parket tancovať.

Po chvíli, keď nehral práve nám do rytmu sme si konečne sadli, kúpili kofolu. Teta Mary a Beta (Jesikine tety) tam sedeli a strážili veci. Bolo desať hodín, keď sme tam došli.

Pili sme kofolu a tancovali. Asi pol hodinu a potom došli Jesikiný známy. Predstavila nás. Majo, Deniska, Maťa, Stano a Lukáš. Nejako sme to moc neregistrovali. Hneď doniesli hrušku - oslavovali Majove narodeniny. Tak aj nám kúpili, tak sme si pripili, zagratulovali. A tancovali. Hned ako sme sa spoznali, bolo skvele. Lukasa vidieť nebolo, ale vtedy som to ani nejako neregistrovala. Asi išli do Metaxe, ako sme neskôr zistili.

Jesika musela o polnoci odísť. Ale noc bola ešte mladá a nám sa nechcelo. Tak sme vymysleli, ide sa na diskotéku do Metaxe. Ved je len 5 krokov od Javora. Tak sme zbalili naše kabelky, mikiny a išlo sa do Metaxe kde sme sa zase odviazali a po ďaľších dvoch hruškách sme vonku na stole tancovali. Znie to divne, ale trochu zábavy neuškodí, ako sa hovorí. Samozrejme, nie samé. Bolo nás viacej. Takže tak. A potom sme sedeli, a zase tancovali a sedeli. A oslavovali narodeniny Maja, ktorého som poznala ani nie 3 hodiny. Boli asi dve hodiny, keď došiel za nami konečne aj Lukáš a začal tancovať. A tak nejako sa to rozbehlo. Tancovali sme. Bavili sme sa. A boli už 4 hodiny a to som ja a Dominika musela ísť na autobus.

,, My už musíme ísť ´´ povedala som Majovi, Denise, Maťke a Stana s Lukasom som nevedela nájsť. Tak sme sa rozlúčili a ja s Domčou sme mali pred sebou cestu na autobusovú zastávku a potom smer Bratislava - jej byt.

Odchádzali sme z Metaxe a stretli sme Lukáša.

,, Babyy, kam idete? ´´ spýtal sa nás a pridal sa k nám.

,, Už na zastávku, a ty? ´´ spýtala som sa.

,, Idem tade s vami. Ja bývam blízko ´´ povedal a išiel s nami. Začal rozprávať o filme peklo a nakoniec sme sa dozvedeli, že býva na pincešori- taká štvrť v Senci a na zastávke nám dal jeho Facebook. Nám došiel autobus a rozlúčili sme sa objatím. Bolo to príjemné a ja som odvtedy nekecala Dominike o ničom inom, iba o tom, aký mi bol sympatický.

Hned na druhý deň ako som došla domov som si ho uložila na Facebooku. A písali sme si, písali až kým ma nenamotal úplne... A čo všetko nedokáže urobiť ten Facebook?