Červenec 2010

Betty Mahmoodyova - Bez dcéry neodídem

24. července 2010 v 21:24 | CajushHP |  Books
Ahojte...
Mám tu takú jednu novinku.Rozhodla som sa, že sem bude dávať recenzie kníh, ktoré prečítam...Nečítam ich síce nejako extra veľa, ale keď sa nájde čas, nejakú dobrú si prečítam a možno by niekoho z vás aj zaujímala..
Preto dnes pridávam prvú....
Betty Mahmoodyova - Bez dcéry neodídem

Bez dcéry neodídem je skutočný dramatický príbeh autorky, ktorá so svojím iránskym manželom odíde na návštevu do jeho vlasti. Krátka dovolenka sa však mení na takmer dvojročný pobyt, počas ktorého Betty hľadá všetky možné cesty a spôsoby, ako sa dostať aj so 4-ročnou dcérkou spät do USA. Kniha je nielen plná napätia a dramatických situácií, ale súčasne dáva nahliadnuť očami Američanky do vnútra islamskej spoločnosti, ktorá je pre nás neznáma, tajomná a v mnohom nepochopiteľná...

Môj názor:
Začnem od začiatku..Betty ide so svojou dcérou Mahtob a so svojím manželom do Iránu, kam idú na návštevu k jeho príbuzným...Už od začiatku sa tam Betty nepáči, je tam smrad, špina a ona musí chodiť zahalená v čadore- to je to, čo ju celú zahaluje... Manžel jej to prikazuje...A keď majú odísť, neodídu... Ona kuje plány, ako ujsť...No všetko zlyháva, nemôže volať so svojou rodinou, s nikým sa kontaktovať... Je to pre ňu strašné a pre jej malú dcérku taktiež...
Neskôr ju začne biť..A nielen ju, ale aj malú Mathob..No potom Betty začne hrať hru svojho manžela..Správa sa dobre, len aby jej nezobral malú Mahtob a púšťal ju von, kde kula plány..Spájala sa s ľuďmi, chodila na konzulát, odkiaľ mohla volať...Nakoniec spoznala mnoho ľudí a veľa z nich jej pomohlo...A nakoniec, keď ju jej muž chce posadiť na lietadlo do Ameriky a malú Mahtob si nechať, Betty sa rozhodne utiecť..Pomáha jej v tom chlapík, ktorý sa dozvedel o jej probléme a dostáva ju do Tureckej Ankari, kde je najbližšie Americké veľvyslanectvo... Putujú bez prestania, najprv v autách, neskôr na koni...Betty je celá unavená, už ani nedúfa že sa tam dostanú...A nakoniec sú tam, v Ankare, na veľvyslanectve, celé vysylené... Po prekonaní mnoha prekážok a po 18 mesiacoch strávených v zajatí v Iránskom Teheráne...

Kniha bola úžasná..doslova som jej 370 strán zhltla za jeden deň a nevedela som sa jej nabažiť..Bola plná napätia..Kam jej manžel Moody odviedol malú Mahtob?? A ako na to zareaguje Betty?? Zostanú nakoniec?? Alebo neprežijú?? Hltala som knihu stranu po strane a čakala, čo sa stane, kto ju nakoniec zachráni, alebo či Moody nezomrie...A nakoniec sa to skončilo dobre, aj keď som si myslela, že Betty aj malá Mahtob zahynú, keď putovali na koňoch do Turecka..Ale nezahynuli, aj keď, nemali od toho ďaleko... ĎALEj som tŕpla, ked Betty Moddy bil tak, že ju skoro zabil... Ale nakoniec prežila a došla na veľvyslanectvo, kde jej pomohli....A to bola s pasom, v ktorom nemala víza, s pár korunami vo vrecku...
Úžasná kniha, naozaj...Odporúčam si ju prečítať, ak máte radi takýto psycho thriller, alebo ako to mám nazvať...Ja už čítam druhú knihu od tejto autorky, je to vlastne voľné pokračovanie, a zatiaľ som len na 10 strane...a hladám túto knihu aj ako film na stiahnutie...:)

Menšia úvaha na tému Alkohol a mladistvý...

20. července 2010 v 21:41 | CajushHP |  Keci keci:D
Ahojte!
Možno ste čakali kapitolu, ale nedalo mi sa nevypísať z takejto ohavnosti, ktorú som dnes videla... Respektíve, napísať moju malú úvahu o "deťoch" ktoré, bohužiaľ, riešia len to, kde-kedy-ako-s kým sa opiť, alebo nafetovať. Možno sa vám to zdá divné, že to riešim, veď aj ja som ešte dieťa, ktoré veľa toho o živote nevie...
Ale serie ma, že tí ľudia, ktorý to robia patrili medzi mojich kamarátov. Patrili... Robia to niektorý moji bývalí spolužiaci a je mi z toho naozaj zle. Nehovorím, že som nikdy nepila alkohol a nikdy nefajčila. Ale nikdy som to nerobila spôsobom - idem si kúpiť fľašu a opijem sa tak, že netrafím domov. Je iné si posedieť pri večeri s priateľom/priateľkou, pri rodinnej večeri, alebo pri obede, pri pokeci s kamarátom s fľašou vína, dvomi. Ale nie robiť to spôsobom ktorý nazvem tak, ako to hovoria oni: " Mám problémy, moji fotrovci mi nič nedovolia... Ale ja sa aj tak ožeriem. To mi pomáha" ... A v čom im to pomôže? Aj tak s toho nakoniec vytriezvejú. Je to z rodičov ich peňazí, a tí rodičia tie peniaze ťažko zarábajú. A to vidím sama ako ťažko ich zarábajú. Možno kebyže im rodičia ukážu tie účty, ktoré treba zaplatiť a povedia tak teraz na to zarábaj, možno by inak hovorili, a možno nie. Samozrejme, že naši rodičia sa nám snažia dať aj modré z neba, ale za akú to je cenu, keď niektorý z nás si to aj tak nevážia? Niekedy je dobré zamyslieť sa aj nad takýmito vecami...
Ale čo ma dnes až tak dožralo. Asi by som k tomu mala prejsť. Jeden človek mal v statuse na našom slávnom facebooku
,, už len rok a pol ´´....
a tak mňa, zvedavé dievča zaujalo, čo bude za ten rok a pol. Veď to je ešte more času... A v komentároch bolo: "Už len rok a pol
a budem mať 18, sloboda".... Tak som tak nato kukala a nedalo mi tam nenapísať komentár: "Hej Ella?? Budeš na seba celý rok zarábať popri tom si dokončíš školu, budeš platit byt, ktorý si prenajmeš, respektíve u vás doma budeš prispievať na domácnosť, budeš si platit telefonne ucty a všetko??? :D Alebo čo si vlastne predstavuješ pod pojmom sloboda??
A ešte viac ma prekvapila odpoveď ďaľšieho človeka: "To že bude mocť chlastať a nebude vysraná z toho :)"
Tak to vám teda poviem, že je to život snov... Piť a piť a piť a piť... Ako také niečo môžu vôbec robiť? Nehovorím, že ja som svätá a nikdy v živote som nič nevyviedla. Ale nejako ma nikdy nelákalo sa ožierať a fajčiť marihuanu a podobné veci... Samozrejme, mám rada diskotéky a všetko, čo k tomu patrí, ale rozmýšľam aj do budúcnosti, chcem dokončiť strednú školu a začať vysokú, chcem v budúcnosti robiť, mať manžela a deti, mať šťastný život, dobrú prácu... Ale nie piť a piť a nakoniec ostať závislá a byť alkoholička alebo feťáčka...
A samozrejme, myslím aj na moju mamu a peniaze, ktoré mi dáva. Veď ona ma živí a tie peniaze mi dá, lebo vie, že s nimi rozumne budem hospodáriť. Ale nie tak, že ich miniem na 10 fliaš neidentifikovateľného chlastu a ožeriem sa tak, že ma bude brať sanitka do nemocnice... Lebo viem, ako ťažko na tie peniaze moja mama dre a aké ťažké je tie peniaze zarobiť a vyplatiť všetky šeky, nakúpiť do chladničky jedlo a ešte sa snaží mi dať aj vreckové a nakúpiť mi, čo potrebujem - či už je to oblečenie, lieky alebo iné veci potrebné k životu... Tak prečo by som ja tie peniaze mala mínať takto?? A dosť ma prekvapila tá osoba, ktorá to mala v statuse, pretože žije tiež sama s mamou a je ťažké byť sama na všetko...
A teraz, čo som týmto všetkým chcela povedať?? Asi len to, že ma to strašne strašne nahnevalo, že len kvôli tomu sa teší na svoju osemnástku. Lebo aj ja sa teším na svoju osemntástku, ale kvôli iným veciam... Kvôli tomu, že si cez leto zarobím na vodičák, kvôli tomu, že keď budem mať osemnásť, možno si nájdem nejakú brigádu, ktorú môžem robiť po škole a na takéto veci, ale nie na to, že budem môcť piť a nebudem pri tom posraná...
A samozrejme ma nahnevalo, že ju zaujíma len ten alkohol, a nielen ju, ale aj niektorých iných..
Dúfam že ste toto vydržali... Tento môj výkec... Viete, že ja málokedy píšem takéto výkeci, ale tak ma to nahnevalo proste že to nerobí ani zo svojich peňazí a proste je to také, že kebyže to robí aspoň zo svojich zarobených peňazí, tak ma to možno ani tak nepohne...
No, to bolo všetko, dúfam že som vás neunudila k smrti...:)

Eclipse

8. července 2010 v 14:34 | CajushHP |  Movie
TRetí dIEl ságy tWILIGHT sa opet vracia k vzťahu Belly a Edwarda. Ten teraz prechádza ťažkou skúškou. Bellin neajlepší priatel Jacob, človek pre ňu veľmi dôležitý, je vlkodlak a Edward, jej celoživotna láska, je upír. Nepriatelia na život a na smrť. Zatiaľ čo Bellu zožiera svedomie a nevie pre koho sa rozhodnut, do Forks sa vracia Victoria, rozhodnuta pomstzt smrt svojho druha Jamesa. Prichádza čas bitky, v ktorej musia staré pletky stranou. Bitka, ktorá rozhodne o budúcnosti všetkých...

ec

12.Kapitola

1. července 2010 v 23:36 | CajushHP |  život Sharon Stryderovej

Čaukoo.Trošku oneskorene, ale predsa..Mám tu pre vááás 12 kapitolu...:D Možno ste na ňu čakali pridlho a ja sa vám za to chcem naozaj ospravdlniť ale nedarilo sa mi proste ju dopísať a keď som ju konečne, teraz, po celodennom kúpaní sa v Slnečných jazerách a prebicyklovaní si to na druhú stranu Senca dopísala...tak dúfam že sa bude páčiť, lebo by som trochu mohla uklidiť a hajde ísť spinkať..lenže...Keď mne sa TáááK NECHCE..Viete, keď je toto teplo a tak..Zbožňujem teplo, takže ma musíte pochopiť, že keď je teplo, som pri vode v každom prípade so zásobou 4 litrov vody, opalovacím krémom a plavkami, prípadne dákou to knihou...:)
Ale čo už bolo dosť môjho kecania prakticky o ničom, tu je tá kapitola, dúfam že bude aspoň trochu lúbiť...:)